Porozprávali sme sa s očným lekárom Františkom Daboczim zo spoločnosti 3F Mikrochirurgia oka na Toryskej 1, ktorý revolučnú metódu v očnej chirurgii vyskúšal sám na sebe. Operoval ho lekár a zároveň jej vynálezca Frederic Hehn z Francúzska.

Metóda Isovision odstraňuje potrebu nosenia okuliarov do blízka aj do diaľky už takmer deväť rokov. Na pomery novej operačnej metódy to však nie je až taký dlhý čas. Od jej objavenia k masovému využitiu spravidla vedie dlhá cesta. Ako to už býva, na jej začiatku bola náhoda. Mimoriadny inštinkt prejavil lekár Frederic Hehn z Francúzka, keď si uvedomil, že u zopár pacientov viedli operácie na odstraňovanie okuliarov k možnosti vidieť aj do diaľky, aj do blízka. Spolu s vedcami v odbore optická fyzika našli súvislosti, ktoré umožnili nečakať na náhodu, ale cielene sa snažiť o dosiahnutie takého výsledku. Tento nový druh operácie vyskúšal na sebe aj očný lekár Františkek Daboczi zo spoločnosti 3F Mikrochirurgia oka. Dnes ju aj on sám bežne prevádzkuje na pracovisku.

Kedy ste sa rozhodli pre túto operáciu?
Lekára Frederica Hehna som prvýkrát stretol na kongrese v Lisabone. Okrem silného prízvuku v jeho angličtine ma upútalo aj to, že nemá okuliare ani pri čítaní. Spýtal som sa ho, či má kontaktné šošovky. Odpovedal mi, že podstúpil revolučnú metódu Isovision, ktorej je sám vynálezcom, a preto ani šošovky, ani okuliare nepotrebuje. Vedel som, že sa tomu venuje, ale netušil som, že je to v takom vysokom štádiu vývoja. Moje druhé stretnutie bolo uňho na klinike vo francúzskom meste Nancy, kde operoval tamojšieho primátora. Tam niekde dozrelo moje presvedčenie, že aj ja podstúpim tento zákrok. O pol roka už bol doktor Hehn u nás na klinike a odoperoval obe moje oči.

Čo zákroku predchádzalo?
Spočiatku nebolo isté, či bude tento zákrok pre mňa vhodný. Po viacerých vyšetreniach padlo definitívne rozhodnutie – môžem ísť do toho. Skôr ako som bol operovaný, sme mali s doktorom Hehnom dlhý rozhovor, v ktorom prízvukoval, že po operácii musím byť trpezlivý. Výsledok sa totiž nedostaví ihneď a je možné, že budem mať z nového zraku trochu zvláštny pocit. Povedal mi to, čo zažil sám. Svetloplachosť, dvojité meniace sa videnie a veľké zmeny trebárs aj počas jedného a toho istého dňa. Pochopiteľnejšie to bolo, keď to prirovnal k hojeniu rany po plastickej operácii. Na rozdiel od nej však v prípade Isovision nie sú zmeny viditeľné zvonka, ale zvnútra.

Kedy sa u vás ukázali prvé výsledky?
Po zákroku sa mozog musí naučiť pozerať na svet novým spôsobom. Navyše, tento proces netrvá u každého pacienta rovnako dlho. U niekoho pár dní, u niekoho aj niekoľko mesiacov. Tam, kde si to pacient nemôže z nejakých dôvodov dovoliť, je nutné postupovať po jednom oku. Interval medzi operáciami oboch očí môže byť až pol roka, niekedy dokonca až rok. V mojom konkrétnom prípade som nemohol uvažovať o riešení presbyopie. Tak sa totiž nazýva stav, keď človek vo vyššom veku potrebuje iné okuliare do diaľky a iné do blízka, a to voperovaním multifokálnej šošovky. Ostávali mi už len okuliare alebo niečo iné, a to iné bolo nakoniec Isovision. Hlavný dôvod, pre ktorý som sa pre tento zákrok rozhodol, bola jednoduchá možnosť prípadnú nepresnosť opraviť.

Ako dnes s odstupom času hodnotíte svojerozhodnutie?
Som deväť týždňov po zákroku a som spokojný. Rozhodnutie, ktoré som urobil, stálo za to. Ešte síce občas naprázdno posuniem neexistujúce okuliare na nose, ale asi aj to sa postupne stratí.

https://youtube.com/watch?v=I2VaEgMESxI%3Fenablejsapi%3D1%26autoplay%3D0%26cc_load_policy%3D0%26iv_load_policy%3D3%26loop%3D0%26modestbranding%3D1%26rel%3D0%26showinfo%3D0%26fs%3D1%26theme%3Dlight%26color%3Dwhite%26autohide%3D2%26controls%3D2%26playsinline%3D0%26

Čo je revolučná metóda Isovision?
Existuje mnoho zrakových chýb, ktoré môžu ovplyvňovať každodenný život. Človek je tak nútený používať korekčné pomôcky, ako napríklad okuliare alebo kontaktné šošovky. Medzi najznámejšie očné chyby patrí krátkozrakosť (myopia), ďalekozrakosť (hypermetropia), astigmatizmus a vetchozrakosť (presbyopia – starecké videnie). Práve presbyopiu môžeme nazvať prirodzenou zmenou videnia, ktorá sa objavuje po dosiahnutí veku 40 – 45 rokov. Hoci ste celý život okuliare nosiť nemuseli, po štyridsiatke sa bez nich často nezaobídete. Strácate schopnosť zaostriť na bežnú vzdialenosť pri čítaní. Moderná doba však priniesla technológie a nároky na dobrý zrak do blízka do takej miery, že takmer každý človek po 45. roku života potrebuje okuliarovú korekciu.

Okuliare sú pre mnohých obmedzením
Približne 2,5 miliardy ľudí má potrebu nosiť okuliare do blízka. Dá sa predpokladať, že asi polovica z nich to považuje za výrazné obmedzenie v živote. Preto v posledných desaťročiach vedci z celého sveta hľadajú stále nové riešenia. Medzi najmodernejšie spôsoby patria tie, ktoré vychádzajú z konceptu multifokality. Nejde ale o ekvivalent multifokálnych okuliarových skiel, ale o princíp, kedy sa premieta na sietnicu ostrý obraz z rozličných vzdialeností. Najskôr sa aplikoval do výroby vnútroočných šošoviek. Zistilo sa však, že túto možnosť máme aj zmenou povrchu rohovky. Pôvodne trojstupňová procedúra spred asi deviatich rokov sa postupom času zmenila na dvojstupňovú, tak ako sa realizuje dnes. Ide o „obrúsenie“ rohovky. V prvom kroku sa obrúsi časť rohovky tak, aby sa odstránila potreba okuliarov do diaľky a v druhom kroku sa vykoná zákrok hlavne na periférii rohovky, čo zabezpečí videnie do blízka. Aj keď nie všetci pacienti sú vhodní pre tento typ operácie, predstavuje riešenie pre veľké množstvo ľudí vo veku nad 45 rokov.

Zdroj: kosicednes.sk